AI Act sa prejavuje v produktoch: Claude chystá watermark textu, Microsoft označuje obrázky

Od 2. augusta 2026 sa uplatňujú nové pravidlá transparentnosti AI Act. Ich prvé praktické prejavy už vidíme priamo v produktoch: Anthropic pripravuje štatistický watermark pre text vytvorený modelmi Claude, Microsoft pridáva k AI obrázkom údaje o ich pôvode a Európska únia zverejnila vlastné ikony na označovanie vybraného AI obsahu. Značka však sama osebe neodpovie na najdôležitejšiu otázku: kto za výsledok zodpovedá?

Používateľ požiada AI o text. Skopíruje ho do dokumentu, niekoľko viet upraví a odošle zákazníkovi.

Iný používateľ vytvorí obrázok, odstráni viditeľné logo a vloží ho do firemnej kampane.

Na pohľad môžu oba výstupy pôsobiť ako bežný ľudský obsah. V samotnom texte, obrazových dátach alebo metadátach však môže zostať strojovo čitateľná informácia, že do ich vzniku zasiahla umelá inteligencia.

Práve tu sa AI Act začína meniť z právneho textu na konkrétne funkcie produktov.

Čo sa zmenilo 2. augusta

Od 2. augusta 2026 sa uplatňujú transparentnostné povinnosti podľa článku 50 AI Act. Poskytovatelia vybraných generatívnych systémov musia zabezpečiť, aby bol AI-generovaný alebo manipulovaný obsah označený v strojovo čitateľnom formáte a rozpoznateľný ako umelo vytvorený alebo upravený.

Osobitné povinnosti majú aj nasadzujúce subjekty. Tie musia za stanovených podmienok informovať ľudí napríklad o použití deepfake obsahu alebo o AI-generovanom texte publikovanom s cieľom informovať verejnosť o otázkach verejného záujmu, ak neprešiel ľudskou kontrolou alebo redakčnou zodpovednosťou. Nie každý text, obrázok či interný dokument vytvorený pomocou AI preto automaticky potrebuje viditeľnú značku. Rozhoduje typ obsahu, jeho účel a rola organizácie.

Európska komisia zverejnila aj dobrovoľný Kódex postupov a súbor ikon, ktoré možno použiť pri označovaní vybraného AI obsahu. Samotné použitie ikony však automaticky nepreukazuje úplný súlad. Organizácia zostáva zodpovedná za to, že spôsob označenia spĺňa požiadavky AI Act.

Claude má zanechať stopu priamo v texte

Anthropic 14. augusta oznámil, že budúce modely Claude budú vytvárať text obsahujúci neviditeľný watermark. Nejde o skrytý znak, pridaný kód ani identifikátor používateľa.

Mechanizmus funguje štatisticky. Jazykový model pri generovaní textu často vyberá z viacerých podobne vhodných slov. Watermark jemne ovplyvní zdroj náhodnosti pri týchto výberoch, vďaka čomu možno pri dostatočne dlhom texte vypočítať pravdepodobnosť, že sa na jeho vzniku podieľal Claude.

Podľa Anthropic:

• watermark nemá meniť význam ani čitateľnosť textu,
• neobsahuje údaje o používateľovi, organizácii ani konkrétnom chate,
• pri krátkom texte sa zisťuje horšie,
• pri jednoduchom jazykovom korigovaní môže byť stopa príliš slabá,
• pri kóde je priestor na watermark menší, pretože správny zápis často neponúka viac rovnocenných možností,
• úplné prepísanie textu môže watermark odstrániť.

Anthropic zároveň pripravuje detekčné API a pri podporovaných obrazových či dokumentových súboroch plánuje používať C2PA údaje o pôvode.

To je dôležitý posun. Pri texte sa doteraz často spoliehalo na detektory, ktoré iba odhadovali autorstvo podľa štýlu. Watermark pracuje s informáciou vloženou samotným poskytovateľom modelu.

Ani on však nie je dôkazom v bežnom zmysle slova.

Watermark nehovorí, kto je autorom

Anthropic výslovne upozorňuje, že zistená značka dokáže ukázať iba pravdepodobné zapojenie Claude.

Nevie spoľahlivo rozlíšiť medzi situáciami:

• Claude napísal celý text,
• Claude výrazne upravil ľudský text,
• človek text ďalej upravoval,
• Claude vytvoril iba jeho časť.

Watermark zároveň nemení vlastníctvo, autorstvo ani právnu zodpovednosť za výstup.

Pre firmu je to podstatná správa.

Technická značka môže podporiť transparentnosť, ale nenahradí interné rozhodnutie o tom:

• kto výstup skontroloval,
• z akých zdrojov vznikol,
• či obsahuje chránené alebo nesprávne informácie,
• či sa môže publikovať,
• kto zaň nesie odbornú a manažérsku zodpovednosť.

Microsoft používa pri obrázkoch viac než jednu vrstvu

Microsoft vo svojej dokumentácii uvádza, že obrázky vytvorené generatívnymi funkciami v aplikácii Paint obsahujú údaje o pôvode založené na štandarde C2PA. Tie pomáhajú identifikovať, že pri vytvorení obrázka bola použitá umelá inteligencia.

C2PA možno zjednodušene prirovnať k digitálne podpísanému záznamu pripojenému k súboru. Môže obsahovať informáciu o tom, aký nástroj sa podieľal na vzniku alebo úprave obsahu a či sa súbor následne zmenil.

Nezávislý vývojár a bezpečnostný výskumník Xusheng Li však pri reverznej analýze aplikácií Paint a Photos opísal aj ďalšiu vrstvu. Podľa jeho zistení aplikácie posielajú prompt na server na účely moderovania, dostanú späť jedinečný identifikátor a ten zakódujú ako neviditeľný watermark priamo do obrazových dát. Li zároveň odlíšil túto vrstvu od viditeľného loga a od C2PA metadát. Ide o nezávislé technické zistenie, nie o verejné potvrdenie Microsoftu; analýza sama osebe ani nepreukazuje, že Microsoft identifikátor používa na sledovanie konkrétnych používateľov.

Prípad dobre ukazuje, že jednoduché slovo „označenie“ môže v praxi znamenať niekoľko odlišných technológií.

Vrstva	Čo vidí používateľ	Na čo slúži
Viditeľný štítok alebo ikona	Logo, text alebo symbol priamo pri obsahu	Informuje človeka, že obsah vznikol alebo bol upravený pomocou AI
Neviditeľný watermark	Bežne nič	Umožňuje špecializovanému nástroju zistiť pravdepodobné zapojenie AI
C2PA / content credentials	Informáciu možno zobraziť kompatibilným nástrojom	Zachytáva kryptograficky overiteľné údaje o pôvode a úpravách súboru

Tieto vrstvy sa môžu dopĺňať, ale nie sú zameniteľné.

Čo sa stane po skopírovaní alebo úprave

Pri praktickom používaní vzniká ďalší problém: obsah často nezostane v pôvodnom súbore.

Text sa skopíruje do e-mailu. Obrázok sa odfotí ako screenshot. Sociálna sieť odstráni časť metadát. Dokument sa exportuje do iného formátu. Grafika sa upraví v ďalšom nástroji.

C2PA údaje môžu byť pri niektorých transformáciách odstránené. Watermark môže byť odolnejší, ale ani ten nie je nezničiteľný. Anthropic napríklad pripúšťa, že úplné prepísanie textu jeho značku odstráni.

Absencia digitálnej stopy preto nedokazuje, že obsah vytvoril človek. A prítomnosť stopy sama osebe nedokazuje, že celý výsledok vytvorila AI.

Transparentnosť AI nebude fungovať ako jednoduchá zelená alebo červená kontrolka.

Čo z toho vyplýva pre firmy

Väčšina organizácií nebude vyvíjať vlastný watermark. Mala by však rozumieť tomu, čo robia nástroje, ktoré používa.

Vedenie a vlastníci procesov by si mali položiť najmä tieto otázky:

1. Kde organizácia vystupuje ako používateľ a kde ako poskytovateľ AI systému?
2. Vytvára alebo publikuje obsah, na ktorý sa vzťahuje povinnosť označenia?
3. Aké technické značky pridávajú používané nástroje a zostanú zachované v publikačnom procese?
4. Kto pred publikovaním vykonáva ľudskú a odbornú kontrolu?
5. Aké informácie sa odosielajú poskytovateľovi, aj keď sa časť spracovania vykonáva lokálne?
6. Má organizácia zaznamenané, pri ktorých výstupoch bola AI použitá a kto ich schválil?

Odpovede sa budú líšiť medzi marketingom, vývojom, HR, zákazníckou podporou a produktovým tímom. Jedna všeobecná veta v AI politike preto nemusí stačiť.

AI governance je širšia než označovanie obsahu

Watermarky, content credentials a viditeľné ikony sú dôležité. Riešia však iba jednu časť riadenia AI – transparentnosť výstupu.

Nevyriešia:

• neprimerané vkladanie firemných alebo zákazníckych údajov,
• použitie neschváleného nástroja,
• chybný alebo skreslený výstup,
• chýbajúcu ľudskú kontrolu,
• nejasnú zodpovednosť za rozhodnutie,
• použitie AI v produkte bez posúdenia role a rizikovosti.

Preto by prvým krokom firmy nemalo byť iba rozhodnutie, kam umiestni ikonu „vytvorené pomocou AI“. Najskôr potrebuje vedieť, kde sa AI používa, na aký účel, s akými údajmi a v akej regulačnej úlohe organizácia vystupuje.

Technická značka môže povedať, že AI bola pri obsahu prítomná. Dobre nastavené riadenie musí povedať, prečo tam bola, kto jej použitie schválil a kto zodpovedá za výsledok.